MTB tábor v Jasenskej doline

Týždeň, ktorý dal deťom krídla

Keď sa obzriem späť na uplynulý týždeň v Jasenskej doline, mám v sebe obrovský pocit vďačnosti. MTB tábor sme nebrali len ako priestor, kde deti dostanú do ruky bike a celý deň sa vozia. Chceli sme, aby to bol týždeň, kedy sa každé jedno z nich posunie – niekto o malý krok, niekto o poriadny skok, ale všetci jedným smerom: dopredu.

Traily v Jasenskej sú krásne, technické a ponúkajú všetko, čo deti potrebujú. Od jemných trailov, kde sa dá učiť flow, až po úseky, kde musíš zapojiť hlavu a presne vedieť, čo robíš. A práve tam sme ich učili to najdôležitejšie – že technická jazda nie je o sile a rýchlosti, ale o rešpekte, kontrole a rozume.

Progres, ktorý bolo radosť sledovať

Prvé dni boli ešte pre niektorých o zoznamovaní sa  s prostredím, s bicyklom, s vlastným strachom, ale už po pár dňoch to bolo iné. Zrazu decká posielali skoky do airbagu s úsmevom a začali skúšať svoje prvé triky. V lese, na trailoch, kde by si na začiatku povedali „toto nedám“, na konci týždňa zvládali koreňové a prudké pasáže.

Miškov prvý “suicide no-hander”

Boli tam momenty, kedy niektorí bojovali sami so sebou. Niekto sa bál odlepiť od zeme, iný mal rešpekt pred veľkým koreňom, ale o to krajší bol pohľad, keď to prekonali. Keď zrazu poslali niečo, čo ešte pred pár dňami bolo „nemožné“.

Partia, ktorá ťahala spolu

Možno ešte viac než jazdenie ma bavilo sledovať, ako sa z nich za pár dní stala partia. Navzájom sa hecovali, povzbudzovali, smiali sa spolu aj zabávali mimo bicykla. A keď večer prišlo na voľný čas, energia z nich išla stále. Tábor nebol len o biku – bol o kamarátoch, o smiechu a o radosti z pohybu.



Finále – Matejove prvé enduro preteky a dual slalom

Pre mňa osobne mal tento tábor aj špeciálny záver. Môj syn Matej sa po týždni jazdenia rozhodol nastúpiť na svoje prvé enduro preteky – priamo tu, v Jasenskej v rámci každoročného festivalu. Nastúpil skromne, s rešpektom, bez veľkých očakávaní. Ale jazda mu sadla a bol odmenený víťazným časom.


Nezostalo však len pri enduro závode. Vyskúšal si aj dual slalom, kde sa postavil proti ostrieľaným borcom. A hoci tam bola konkurencia tvrdá, vôbec sa nestratil. Pre mňa ako otca aj trénera to bol neuveriteľne hrdý moment. Vidieť v ňom odraz mojej práce – štýl jazdy, ktorý sa v ňom postupne formuje a predstava, že raz spolu zvládneme tie najťažšie zjazdy, ktoré teraz jazdím len sám…, to je pocit, ktorý sa slovami ani nedá úplne opísať.

Matej s víťaznou trofejou

Záver


Tento tábor mi ešte viac ukázal, že MTB nie je len šport. Je to škola života. Učí deti prekonávať strach, veriť si, podporovať sa navzájom a mať rešpekt k horám.



Som vďačný, že sme mohli byť súčasťou tohto týždňa, že decká našli odvahu, že Matej zvládol svoje prvé preteky v zdraví, a že hory nám dovolili prežiť to celé naplno.


Poďakovanie

Na záver chcem povedať veľké ďakujem všetkým, ktorí boli súčasťou tohto tábora. Trénerom a animátorkam, ktorí venovali deťom svoju energiu a skúsenosti. Deťom, ktoré mali odvahu skúšať nové veci, aj keď to možno bolo mimo ich komfortu. A rodičom za dôveru, že nám zverili svoje deti a umožnili im prežiť týždeň plný zábavy na bicykloch aj mimo nich.


Takto má vyzerať MTB – jazda s rozumom, rešpektom a radosťou.

Next
Next

Extrémne v horách zjazd z Piz Boè (3152m) Dolomity